Chov koní plemena furioso

Plemeno Furioso predstavuje teplokrvné plemeno koní, ktoré vzniklo v procese šľachtenia ešte v Rakúsko - Uhorskej monarchii splynutím polokrvných a angloarabských kmeňov Furioso, Nort Star, Przedswit, Gidran a v ČR Catalin pri sústavnom používaní anglického plnokrvníka, araba a anglonormana.

Charakteristika plemena

Chovná oblasť je vymedzená územím Slovenskej republiky. Ďalej to môžu byť jednotlivé chovy alebo chovateľské združenia v zahraničí, a o ich začlenení na vlastnú žiadosť rozhodne Rada Plemennej knihy. Chovným cieľom je dostatočne mohutný teplokrvník s dobre vyjadreným typom, veľmi dobrým zovňajškom, vhodný pre všetky druhy výkonnostného športu.

Furioso je predstaviteľom všestranne užitočného koňa. Jeho zovňajšok predstavuje predovšetkým stredne vysoký a mohutný rámec teplokrvníka. Priemery kladrubských pepiniérov Furioso boli: výška v kohútiku 174,4 cm, obvod hrudníka 195 cm, obvod záprstia 22 cm a hmotnosť 618 kg. Rozmery chovnej kobyly Furioso: výška v kohútiku 170,9 cm, obvod záprstia 20,5 cm a hmotnosť 581 kg. Furioso má suchú hlavu, pretože pôvodný charakteristický tvar hlavy sa zotrel. Krk je pravidelný, svalnatý, kohútik výrazný, horná línia rovná, hĺbka primeraná, končatiny suché, postoj pravidelný. Najväčšou slabinou koní tohto kmeňa bol kedysi užší strechovitý zadok, ktorý sa však výberom odstránil.

Kone tohto kmeňa dobre zúžitkujú krmivo a svojou tvrdosťou a všestrannou výkonnosťou sa môžu merať aj s ostatnými kmeňmi a plemenami koní.

Niečo z histórie Furiosa

Kmeň Furioso vznikol v roku 1841 v maďarskom žrebčíne Mezohegyes. Založil ho anglický plnokrvník, hnedák Furioso uliahnutý roku 1836.

Z tohto žrebčína sa rozšíril do maďarského krajinského chovu i do ostatných významných žrebčínov, predovšetkým Radovca a Piberu. Po roku 1918 s novo vzniknutými nástupníckymi štátmi vznikli aj nové žrebčíny a aj v nich sa chovali kone kmeňa Furioso. Boli to žrebčíny: v Rumunsku Bontida, v Juhoslávii Zobnatica, v Rakúsku Wieselburg. Na chov koní tohto kmeňa sa preorientoval žrebčín v Kladruboch, neskôr sa ich chovom zaoberali žrebčíny v Motešiciach a v Hostouni (neskôr v Albertovci). Niektoré z týchto žrebčínov sa usilovali udržať kmeň Furioso čistý alebo v najhoršom prípade v kombinácii s druhým polokrvným kmeňom North Star. To platí najmä o žrebčínoch v Mezohegyesi a Bontide. Žrebčíny v Kladruboch, Motešiciach a v Albertovci, ale aj žrebčíny vo Wieselburgu a Piberi netrvali natoľko na udržaní čistého kmeňa Furioso a premiešali ho s inými kmeňmi, a to okrem už spomenutého kmeňa North Star s kmeňom Predswit, Gidran, Nonius, neskôr aj hanoverským, východopruským a oldenburským. Použitie anglického plnokrvníka vnútri kmeňa Furioso malo aj kladné výsledky. Uplatnilo sa veľké množstvo anglických plnokrvných žrebcov. Kmeň Furioso sa u nás značne rozšíril tak v žrebčínoch, ako aj v krajinskom chove a rozšíril sa na dve línie: mohutnejšiu líniu Furioso XIII a jemnejšiu líniu Furioso XI.